Aaron Castilla's apartment

Stephenove nadšenie z fotenia ním prestúpilo ako príjemná vlna tepla. Nie teda, že by ešte nebol dosť teplý... Na všetky spôsoby akým sa toto slovo dá pochopiť. Bol proste teplý. A keby nebol, tak už by bol. Stephen má veľmi účinné presviedčacie schopnosti, on by určite dokázal chlapa presvedčiť ku homosexualite. Aj keď len na jednu noc, ale dokázal by to. A nepotreboval by k tomu ani žiadne omamné látky. Proste by mu stačilo... nič, len on. Našťastie, on už homosexuál bol. A vlastne mu to teraz bolo skôr na škodu, pretože nedokázal ovládať svoje telo. Ale neľutoval to, nedokázal by oľutovať to, že ho sem zavolal na fotenie. Skôr naopak, mal dojem, že toto bolo to najlepšie rozhodnutie v jeho živote.
Akékoľvek nadšenie z toho, že by Stephen mohol mať na sebe niečo, čo patrí jemu a teda nohavice, ho opustilo v momente, kedy mu navrhol inú možnosť ako to zamaskovať. Sklamanie na sebe ale nedal znať a miesto toho začal premýšľať ako by to mohol urobiť tak, aby to vyzeralo dobre a zároveň to zamaskovalo tú škvrnu. Keby to bolo na boku, tak by to nebol problém, ale keďže to bolo takto vpredu, bolo náročné to vymyslieť. Ale predsa k nemu podišiel a košeľu si vzal. "Ehm, mne to problém nerobí... Ak to nevadí tebe." Priznal, dúfajúc, že to neznelo tak ako si myslel, že to znelo. "Každopádne som rád, že sa ti moja práca páči." Pousmial sa. A bol si viac ako istý tým, že by sa mu jeho práca mohla páčiť aj v mnohých iných smeroch, keby mu dal príležitosť. Napríklad keby išlo o fyzické uspokojenie, pretože ho predsa potrebovali obaja. Určite to muselo bolieť aj jeho, obzvlášť v takých tesných nohaviciach. Ani si len nechcel predstavovať aké hrozne obmedzujúce to muselo byť. Ale súcítil s ním, najradšej by mu ako obrovský prejav súcitu dal tie nohavice dolu, spolu so spodným prádlom a zbavil ho tej erekcie. Síce mučivo pomaly, chcel si predsa vychutnať to ako by vzdychal a ako by ho prosil aby zrýchlil svoje mučivo pomalé tempo. Celý čas by mu hľadel do očí a vychutnával by si ten pohľad na jeho tvár, na jeho výrazy, ktoré by pri tom robil. A spokojne by tak z neho dostal všetko, čo mu môže ponúknuť, vrátiac mu to rovnakou kartou. Nič by si pre seba nenechal, dal by mu všetko, čokoľvek o čo by ho požiadal.
Chvíľku košeľu obracal v rukách aby našiel ten správny uhol a pristúpil k nemu. Najlepšie asi bude ak mu ju prosto obviaže okolo pása a na predku ju zviaže a rukávy nechá voľne visieť dolu, aby prekryli to, čo bolo potrebné zakryť. Áno, presne tak to urobí. Nevedel či to bolo tým, že vedel, že nie je jediný, kto je tu vzrušený, alebo niečím, čímkoľvek, iným, avšak, s menšou výzvou v očiach sa pozrel Stephenovi do očí, mierne sa usmejúc akoby sa ospravedlňoval a rukami ho objal okolo pása. Aj napriek farbe cítil jeho vôňu, akoby aj nie, keď mu priam dýchal na krk? Snažil sa držať dosť ďaleko aby sa neobtrel o jeho telo a teda nebol od farby, ale nemohol si odpustiť telesnú blízkosť, keď k tomu mal takú dokonalú príležitosť. Keďže košeľu držal v jednej ruke, chvíľku mu trvalo kým si ju za jeho chrbtom chytil tak, aby to držal správne, takže sa rukami obtrel o jeho pevný zadok a takmer pri tom vzdychol on sám. Skutočne bol pevný ako vyzeral. Ale že ho to vôbec prekvapuje keď mohol vidieť jeho pevné telo. A čo vidieť? On sa ho predtým aj dotýkal! I keď rád by sa ho dotkol aj inde... Pohľad nespúšťal zo Stephenových očí a stále sa v tom jeho zrkadlila akási výzva, snažil sa tým prekryť vlastnú túžbu po mužovi stojacom pred ním, ktorého práve teoreticky objímal. Je pravda, že pri jeho zadku zotrval rukami možno trochu dlhšie než bolo nutné, ale nemohol si to odpustiť. Ešte raz sa oň rukami obtrel a potom ruky prevliekol okolo jeho bokov aj s rukávmi košele, ktoré mu tak obmotal okolo pása. Možno by od neho mal odstúpiť a zaviazať mu to tak, ale on stál na svojej pôvodnej pozícií a síce tak mal málo miesta na uviazanie rukávov, to bolo to posledné, čo ho ťažilo na duši. Miesto toho to bol pocit, kedy mal chuť hádam aj vyvrcholiť len pri predstave, že práve tam nešmátra kvôli uväzovaniu košele, ale kvôli rozopínaniu gombíka nohavíc. Tak po tom túžil. I keď by ho to mohlo stáť veľa, ale vedomie, že obaja sú vzrušený do neho vlievalo viac odvahy, než by snáď bolo aj zdravé. Ale on si nemohol pomôcť, nedokázal tomu brániť. Ešte chvíľu a snáď by to už nevydržal. Stačilo tak málo k tomu, aby ho mohol pobozkať. Prekonať len tých pár centimetrov, ktoré ich delili.
Keď boli rukávy zviazané, kvokol si priamo pred neho, roztiahnuc kolená do strán, aby nemusel cúvnuť. Rukami ešte naprával rukávy košele tak, aby zakryli presne to, čo potreboval a pri tom nezabúdal prstami neúmyslene šimrať hrču, ktorú vlastne zahaľoval tiež. Tiež si pri tom zahryzol do pery, v rámci sústredenia sa. A tiež s úmyslom nepriamej provokácie. Tváril sa ale, že v tom je vlastne nevinne a len mu napráva košeľu. Keď sa opäť narovnal, peru zo zovretia svojich zubov pustil. "Hotovo. Snáď to bude stačiť." Predniesol možno trochu zachrípnuto a odstúpil od neho, otočiac sa mu chrbtom, prejdúc po svoj fotoaparát. Potom sa otočil späť ku Stephenovi a usmial sa. "Si perfektný." Poznamenal a až potom sa zarazil. Myslel to inak než to mohlo znieť, ale nakoniec sa neopravil. Stephen bol perfektný. A či už teraz vďaka nemu alebo proste prirodzene, oboje bola pravda.

Vďaka habkaniu nabral istotu, že zrejme jeho vyčíňanie k niečomu viedlo. Možno predsa len bude úspešný a nakoniec mu neodolá. Možno sa mu splní jeho želanie, možno budú jeho prosby vyslyšané. Ach, ako moc by si to prial...
Pevnejšie uchopil fotoaparát do rúk a pokýval hlavou. Stephen ako súčasť jeho umenia... Bola to pekná myšlienka, ale doteraz nevedel čo na to vlastne povedať. Dúfal, že slovami o tom, že je perfektný to vystihol dostatočne na to, aby sa to dalo brať aj ako odpoveď. Rád by ho však zasvätil aj do iného umenia a to umenia homosexuálov. A že by si dal záležať, aby pri zasväcovaní na nič nezabudol a doprial mu tak hlboký zážitok, že nebude chcieť už nikdy nič iné. Len keby tak mal k niečomu takému príležitosť, o viac nežiada. Len o malý náznak toho, že ak sa o niečo pokúsi, nepoklesne v jeho očiach, ale že s tým bude súhlasiť, že to bude chcieť aj on. A možno práve tá hrča v jeho nohaviciach bol ten náznak. Ale bolo to skutočné, nebolo to len tým, že možno myslel na nejaké veci, ktoré ho vzrušili a pri tom sa to vôbec netýkalo jeho? Možno by sa ho na to mal priamo opýtať, ale ako by to asi vyznelo? "Hej, Stephen, vieš... Tú hrču v nohaviciach máš kvôli mne?" Určite... Hneď by sa mu vrhol okolo krku, prežili by najvášnivejší sex v jeho živote a boli by spolu až do smrti. Ach, kiežby...
"Tak sa teda pustime do toho." Povzbudivo sa usmial a začal fotiť. Snažil sa zachytiť ho hlavne spredu, aby nebolo vidieť, že farba nie je všade, i keď rád by zachytil aj jeho svalnatý chrbát. Určite bol svalnatý a hladký a bažiaci po dotyku, rovnako ako zvyšok tela, ku ktorému patril. Tak rád by to zistil, ale nemohol. Takže sa spokojil s fotkami spredu, veď aj tam sa bolo hodne na čo pozerať a dával si záležať na tom, aby ho vždy zachytil pod uhlom, aby nebolo vidieť zafarbené nohavice. Aj keď tomu bránila košeľa, ale to je detail.
Po niekoľkých minútach si nakoniec vydýchol akoby celý čas zadržiaval dych a prerývane sa nadýchol, snáď aj sklamaný tým, že už je koniec. Nič však netrvá večne a on musel byť spokojný, pretože aj napriek tomu, že vlastne k ničomu nedošlo, mal pocit akoby zažil vášnivý sex. A to pri tom bol ešte stále vzrušený a pokojne by ho dokázal pretiahnuť na niekoľko spôsobov. Ach, musel byť tak úzky, že si to ani nevedel predstaviť. Narvať sa mu tam muselo byť ako vstúpenie do raja, z ktorého by už nikdy viac nechcel odísť.
"Myslím, že je toho dosť. Ak chceš, môžeš sa ísť osprchovať, aby si zmyl tú farbu. Ja medzitým môžem hodiť fotky do počítača a môžeme spolu nejaké vybrať." Navrhol mu, dúfajúc, že bude súhlasiť a tak by mohol predĺžiť jeho prítomnosť v tomto byte. "A vlastne... Idem ti rovno vytiahnuť osušku, aby si sa mal do čoho utrieť." Čím mu dal rovno najavo, že nemá cenu protestovať, do tej sprchy proste pôjde. Položil teda foťák a zamieril do kúpeľne, pri čom dvihol ruku keď prechádzal okolo Stephena dal mu tak najavo aby ho nasledoval. Prešiel do kúpeľne, sklonil sa ku umývadlu, pod ktorým bola skrinka a v nej osušky. Jednu vytiahol a zavesil ju na háčik ku sprche. Mal len sprchový kút, snáď to nevadí. "Nechám ti ju tu. Nemusíš sa ponáhľať, času máš dosť." Pousmial sa a už by bol snáď aj odišiel aby mu doprial súkromie, keď mu niečo napadlo. Zrejme by mu mal dať dolu tú košeľu, aby ju nezašpinil farbou. Nohavice už sú čierne, takže keď si ich rozopne, už to bude jedno, ale košeľa bola čistá a tak sa dalo predísť jej znečisteniu. "Ak dovolíš, dám ti ju dole, aby sa nezašpinila." Kývol hlavou k jeho košeli a natiahol k nej ruky. Opäť mal v hrdle hrču a taktiež mal obrovskú chuť sa mu ponúknuť, že mu kľudne pomôže aj so samotnou sprchou, napríklad by ho mohol zbaviť jeho erekcie. Poľahky rozviazal uzlík, ktorý tam urobil, naposledy prstami zavadil o látku nohavíc, pod ktorou sa búrila istá vec a s jemným úsmevom ho košele zbavil, predstavujúc si pri tom ako ho zbavuje aj zvyšku oblečenia. Nepotrebuje s tým náhodou pomôcť? Zvládne si dať tie nohavice dolu sám? A čo ten zvyšok? Predsa by neostal len masturbujúci v sprche sám, keď sa tam bez problémov zmestia obaja. A ešte by ho toho aj zbavil... Och, áno, Stephen, prosím, požiadaj ma o pomoc! No ták, prosím! Stačí len naznačiť a urobím pre teba všetko. Žiadal ho mysľou a snažil sa ovládnuť svoje ruky, aby náhodou neurobili to, čo si predstavoval a teda, že by ho bol zbavil oblečenia kompletne.

Chvíľku sa po kúpeľni ešte rozhliadal, akoby čakal, že mu cvrnkne do očí niečo, na čo zabudol a teda tu tak môže zostať so Stephenom o čosi dlhšie akoby čakal, že mu dá pozvanie na spoločnú sprchu aj keď si bol plne vedomý toho, že sa to nestane. Mohol sa akurát tešiť na moment, kedy Stephen opustí jeho byt a on sa tak bude môcť venovať svojmu sprchovému kútu, v ktorom si dnes dopraje riadne dlhú sprchu. Nie, že by sa potreboval zbaviť spomienok na Stephenovu prítomnosť v sprche, ale bude mať na práci niečo, čo ho už dlhší čas obťažuje a je to nepríjemne bolestivé aj napriek relatívnej voľnosti nohavíc.
Jeho želanie sa splnilo aspoň po tej stránke, že predsa len si spomenul na niečo, na čo zabudol. Keď sa pozrel do zrkadla, uvedomil si, že jeho tričko je stále mokré. Myslel si, že už sa uschlo, pretože ten chlad nasiaknutej vody nevnímal, ale takto si všimol, že stále nie je úplne suché. Sklonil teda pohľad k svojmu tričku a v duchu sa uškrnul. Vedel, že Stephen sa snaží stáť tak, aby mohol odísť z kúpeľne a dopriať mu tak súkromie, ale ešte pár sekúnd sa nikam nechystal. Miesto nôh rozpohyboval svoje ruky, ktorými chytil spodný lem trička a pretiahol si ho cez hlavu, pri čom sa vystrel v celej svojej velikosti. Hodil tričko do koša na prádlo a nevinne sa usmial na Stephena. "Už to ozaj nepríjemne studilo. A už idem." Prešiel okolo neho pripravený odísť, ale vo dverách sa zastavil "Ak by si niečo potreboval, stačí zavolať." Tento byt nebol až taký veľký, aby ho nepočul kričať z kúpeľne aj keby bol na opačnej strane bytu. A rozhodne bude mať uši na stopkách. No... Len čisto pre istotu... Veď čo ak by ho volal, aby sa pridal? A on by to prepásol, pretože by nepočúval dosť pozorne! V živote by si to neodpustil.
Opustil kúpeľňu a zatvoril za sebou dvere aby mu zanechal dosť súkromia. Ach, ako len rád by začul tie slová, ktoré by ho zastavili. Slová o tom, aby sa vrátil, aby ho tam nenechával samého, aby mu pomohol s jeho problém, s problém ich oboch... A on by to s radosťou vykonal.
Vrátil sa do ateliéru, kde si vzal foťák a vytiahol z neho kartu. Potom prešiel do obývačky a zvažoval či sa zvalí na posteľ alebo na gauč. Nakoniec sa ale rozhodol pre gauč, pretože keď príde Stephen, bude pre neho zrejme príjemnejšie byť na gauči než na posteli. Položil teda kartu na stôl, bol si pre laptop ku posteli, kde bol na zemi na nabíjačke a vzal ho bez nabíjačky ku gauču. Tam ho dal na stôl, zapol ho a vložil doňho kartu. Prehrabával sa fotkami, ktoré urobil a cítil, že jeho problém v nohaviciach to len viac a viac upevňuje. Jediné šťastie je, že tie fotky má a teda keď to bude nutné, bude ich môcť použiť aj ku posilneniu svojich predstáv o mužovi, ktorý bol práve v jeho sprche. Nahý. Šúchajúci si telo svojimi rukami, aby sa zbavil farby. Zaliaty vodou, ktorá mu steká po tele... Ach, chcel by byť tou vodou a prejsť všetkými zákutiami na tom dokonalom tele.

Pohľad na chvíľku dvihol od obrazovky počítača a všimol si, že Stephenova košeľa je priamo vedľa neho. On ju vzal so sebou?! Ako je možné, že si to nevšimol? A ako je možné, že si ju všimol teraz? Samozrejme, tá vôňa, ktorá sa okolo neho vznášala, ktorá pre tento byt nebola typická, zaujala jeho pozornosť. A teraz toho mal plný nos. Hlavou mu začali víriť predstavy o tom, ako ju vezme do rúk, prevlečie ruky cez rukávy a oblečie si ju. Nos zaborí do jej goliera a spokojne by dokázal aj zaspať s vôňu Stephena v nose. Ako to, že to predtým nepostrehol? Možno bol príliš zaujatý samotným Stephenom, než aby si všimol aj jeho vôňu. Bolo to také očarujúce. Už nikdy nechce cítiť nič iné, než práve toto. Neodolal, vzal košeľu do ruky a chvíľku na ňu len hľadel akoby si želal aby vzplanula, zmizla z jeho života, v ktorom Stephena nikdy nebude môcť mať. Takto ho provokovať! Miesto toho si ju však prirazil k nosu a z celých síl sa nadýchol až kým jeho pľúca neboli totálne plné a jeho nos totálne zmagorený tou vôňou. A keby len nos... Momentálne sa cítil akoby bol v nebi, takto predsa normálny človek voňať nemôže! Čo je Stephen zač?! Čo to s ním robí?! On ho určite nejako očaroval keď nedával pozor. Tak to sa ešte necítil. A to drží len jeho košeľu, sakra! Čo by sa asi stalo, keby mal reálnu možnosť s ním niečo mať? Šak by ten orgazmus neprežil! I keď je pravda, že už teraz mal pocit, že cíti top príjemné sťahovanie v oblasti podbruška, akoby mal dosiahnuť orgazmus... Hodil košeľu na druhú stranu gauča, zrýchlene dýchajúc, predýchavajúc danú skutočnosť. Čo sa to práve stalo?! Hľadel na tú košeľu ako na nejaký prízrak, ktorý sa ho práve pokúsil zabiť a pohľadom zavadil o obrazovku počítača. Pri pohľade do Stephenových očí aj keď iba na obrázku mal dojem, že mu srdce vyletí z hrudi.
Vyskočil na nohy, prešiel do kuchyne ku umývadlu a napustil si studenú vodu do pohára. Potom sa naklonil nad umývadlo, v ktorom mal chuť sa okúpať a miesto kúpeľa na seba len proste vylial obsah pohára. Studená voda mu stekala po tvári, po vlasoch, po chrbte, hrudi aj ramenách. Zanechávala na jeho tele príjemné chladné cestičky a opäť cítil, že je možno až príliš rozpálený, pretože voda na jeho tele uschla skôr, než by mu stihla namočiť aj nohavice. Alebo len stihol ten zvyšok stiecť do umývadla skôr, než by sa dostal až tam dolu. Pohľadom si premeral umývadlo a snažil sa predstaviť si samého seba ako sa tam naskladá a pustí na seba studenú vodu, čo potreboval ako soľ. Ani si neuvedomoval silu vlastnej sebakontroly, že ešte nenabehol Stephenovi do kúpeľne, aby sa mohol schladiť v sprche.
Prešiel na chodbu ku sieti s fotkami. Prešiel rovno tam, kde boli fotky jeho bývalých a snažil sa o zázrak. Vyhnať si Stephena z mysle, prostredníctvom nich. Neúspešne. Predstava Stephena bola príliš silná, takže jediné čo dokázal bolo, že dvihol obe ruky k fotkám a pomaly ich začal strhávať zo siete. Našťastie ich tam nebolo veľa, preto tam neostalo priveľa prázdneho miesta. Ale tým, že ich dal dolu sa cítil tak nejako inak. Akoby voľnejší. Už sa nesnažil spomenúť si ani na jedného z nich. Proste len fotky zobral, roztrhal ich na malé kúsky a vrátil sa do kuchyne, kde ich pohltili útroby smetného koša.
Vrátil sa do obývačky, pohľadom sa vyhýbal košeli, ktorá na neho striehla na gauči a síce hneď ucítil tú vôňu, po ktorej nositeľovi túžil, posadil sa späť na gauč a neriešiac mokré vlasy, pustil sa opäť do prezerania fotiek. Ak bola nejaká rozmazaná, tak ju rovno vymazal. Našťastie takých nebolo veľa a teda mu o to viac fotiek ostalo v počítači. Už len vybrať nejaké, ktoré sa páčia aj Stephenovi a zároveň nájsť nejakú, ktorá bude visieť na jeho nástenke. Alebo ich možno vyberie viac... Má tam predsa nové voľné miesto, tak prečo ho rovno nezaplniť? A ešte k tomu, keď on by aj tak zatienil všetkých tých, ktorí tam doposiaľ viseli?
Ani si nevšimol, kedy sa predmet jeho myšlienok vrátil. Dvihol k nemu pohľad a takmer mu zabehlo. Prešiel to ale len odkašľaním a snažil sa až moc okato nesledovať jeho telo, zahalené len v uteráku. Tak rád by mu ho strhol dolu! Tak rád by jeho telo zahalil tým vlastným... A nie nejakým uterákom, pffft. Sústredil sa radšej na to, čo mu hovoril a tak dvihol oči ku tvári a následne svoj pohľad zabodol do tých dvoch jazierok. Nie, nedávalo mu zmysel o akú nehodu mohlo ísť, že to schytali jeho nohavice, je síce pravda, že sa ich možno snažil nejako oprať, ale nakoniec sa namočili celé a nie len tá časť, ktorá oprať potrebovala, ale nepýtal sa. On bol len rád, že tu môže zostať dlhšie. "Samozrejme, zostaň ako dlho len budeš chcieť, mne tu neprekážaš. A aspoň tu nie som sám." Prišlo mu to neskutočne zúfalé, ale skôr než sa stihol zastaviť vyslovil aj tú poslednú vetu. "Ale ak by ti bola zima alebo čo, tak stačí povedať, niečo ti dám." Napríklad by mu mohol dať seba, on je predsa ako výhrevné teleso úplne dokonalý, o tom niet pochýb. "A inak, tie fotky sú super, som zvedavý, čo a ne povieš." Pousmial sa možno až príliš nadšene, neskrývajúc ani zrniečko radosti z toho, ako sa tešil z tých fotiek. Akoby išlo o nejakú skvelú odrodu marihuany, ktorú vypestoval celkom sám a chce sa mu pochváliť so svojou drogou.
Ešte raz si prešiel pohľadom jeho telo, nedokázal odolať. Ako sa zdalo, farba zišla dolu. Ach, aká to škoda... Keď sa opäť vrátil pohľadom k jeho tvári, zarazil sa. Čo to robí? Pristihol sa pri tom ako stojí na nohách a kráča pomaly k nemu. Zastavil sa až pred ním a najradšej by sa na neho rovno vrhol, strhol by z neho ten uterák, zahodil ho kamsi na druhý koniec sveta, len nech sa ešte niekedy opováži mu brániť v pohľade na to dokonalé telo a potom by si ho proste vzal. Kľudne aj priamo na zemi, na tom nezáležalo. A snažil sa pri tom nemyslieť na to, že by Stephen mohol kedykoľvek ísť po svoje tričko a dať si aspoň to, spolu so spodným prádlom. Ak teda nebolo mokré aj to a teda by mu tu pobehoval len v uteráku... Asi mu pôjde radšej namočiť aj to tričko a košeľu, aby si nemohol obliecť nič. A keď mu vezme ešte aj ten uterák...
Dvihol ruku a priložil ju k jeho lícu. Palcom mu po ňom prešiel, ošuchnúc sa pri tom o kraj strniska. "Ehm... Mal si tam ešte trochu farby." Nie, žiadna farba tam nebola, ale to nik nemusí vedieť. Ani Stephen. Proste sa potreboval opäť dotknúť tej pokožky, jeho tváre, proste Stephena. A inak ako takto by to bolo príliš nápadné, toto mu snáď ešte prejde beztrestne. Možno by ho mal pre istotu skontrolovať všade či náhodou ešte niekde, niečo neostalo...

Celou svojou bytosťou sa snažil vyhýbať myšlienkam na to, že stojí len pár centimetrov od tej veci, ktorú sa neúspešne snažila zakryť osuška. Namiesto ukrytia len zvýrazňovala čo sa pod ňou nachádza, čo si pýta pozornosť a čomu by on veľmi rád venoval pozornosť. Ostatne, on sám na tom bol rovnako, akurát na sebe mal viac vecí než Stephen. Možno by sa ich mal zbaviť, aby to bolo férové a keďže osušku nemal, ostal by tam nahý. Ale po pravde, predstava toho, že by pred ním mal ostať nahý, ho znervózňovala. Určite by sa hanbil, aj teraz by si radšej mal dať tričko, s niekým ako tuto jeho kolega sa porovnávať nemohol ani keby chcel, čo síce nechcel, ale rozdiel medzi nimi bol viditeľný, nie veľký, ale bol a tak si pripadal priam podpriemerný, zatiaľ čo Stephen je určite vysoko nad priemerom. Nikdy by sa mu nemohol rovnať a zrejme aj preto by u neho nikdy nemohol mať reálnu šancu. Nie je preňho dosť dobrý. On si zaslúži mať pri sebe niekoho, kto je stelesnením krásy, rovnako ako on. Kto bude spĺňať jeho predstavu a nároky, ktoré sú určite poriadne prísne a hádam nik na svete ich nedokáže splniť. A teda ako by mohol on?
Keď pocítil ten jemný náznak toho, že pritlačil svoju tvár na jeho ruku, jemne pootvoril pery aby mohol nadýchnuť. Zdá sa mu to alebo sa to deje naozaj? Určite to je len výmysel jeho chorej mysle, určite to nie je skutočné, on len pritlačil svoje prsty o čosi viac a neuvedomil si to a teda sa mu zdalo, že to bol tlak zo strany Stephena. Ale tie zatvorené oči... Nie, určite to neurobil on! Stephena to len možno zabolelo, pretože pritlačil príliš a nechcel sa sťažovať, tak len zatvoril oči a... A už mi hrabe.
Zarazil sa až keď sa ho sám opýtal či nemá farbu aj na iných miestach. Dvihol teda ruku vyššie, postrčil mu vlasy iným smerom, aby mal istotu, že ani tam sa nič neskrýva a prstom mu prešiel jemne cez obočie, následne cez druhé. Palcom mu ešte prešiel opatrne cez očné viečko a popod nos, kde sa končekom prsta obtrel o okraj jeho pier, ktoré mal opäť chuť tak vášnivo pobozkať ako aj vtedy, keď mu ich natieral. Nakoniec prešiel k jeho brade, ktorú jemne uchopil medzi prsty a zaklonil mu hlavu, aby sa pozrel na jeho krk. Telom mu prešli zimomriavky pri myšlienke na to, že by k nemu teraz mohol pritlačiť pery a prejsť po tej hebkej koži jazykom, zistiť ako asi chutí... Trhane sa nadýchol akoby sa mu vzduch odmietal dostať do pľúc a predsa len zalapal po dychu. Skutočne to takmer urobil, skutočne skoro pritlačil pery k tomu ladnému krku, na ktorý sa pozeral. Ruku, ktorou mu držal bradu uvoľnil, pustil bradu a chrbtom prstov sa ešte obtrel o krk, než mu dal voľnosť. Pohľadom skĺzol trochu nižšie, čiže k hrudi, ktorá bola čistá, priam ako nová a tak sa pozrel na Stephenove ruky. Bolo mu trápne ho takto kontrolovať akoby bol jeho matka, ale on si nedokázal pomôcť. Uchopil teda jednu jeho ruku, vystrel ju a prezrel si ju zo všetkých strán, potom Stephena obišiel až stál po jeho boku, držiac ruku stále vystretú a skontroloval jeho bok, ktorý bol taktiež nepochybne celý čistý. Ruku teda pustil a poza jeho chrbát prešiel k druhému boku, kde opäť chytil jeho ruku, aby ju vystrel a prezrel si ju zo všetkých strán. Bok mal taktiež čistý, ale to nikoho nezaujímalo, on len natiahol ruku k tej koži a zotrel mu odtiaľ neviditeľnú špinu, zavadiac prstami o okraj uteráka. Spadni! Spadni ty hajzel! No tak sa hoď už o zem! Povoľ! Nadával tomu kusu látky, zvažujúc či Stephen použil nejaké špeciálne techniky na upevnenie uteráka, keď na jeho myšlienkové naliehanie nereagoval. Rukou však urobil aj spätný pohyb, čím sa opäť dotkol aj osušky a potom ruku odtiahol. Nemienil sa tam nad tým rozčuľovať a preto len dvihol pohľad ku Stephenovej tvári, nevnímajúc, že tá jeho je práve červená od rozpakov nad vlastnými činmi a tým, že tak nejako dúfal, že na tento druhý pokus by sa už uterák mohol vzdať svojho miesta nevinne sa usmial. "Prepáč, nemal som v pláne ťa podrobiť takejto kontrole. Ale si čistý. Podľa všetkého... Ehm... Nechceš teda niečo na pitie? Alebo si hladný?" Snažil sa to rýchlo nejako zakecať, pri čom nespúšťal pohľad z jeho očí a nervózne si žmolil ruky za chrbtom.