Lighthouse

Čisté svedomie. Samozrejme, predstava to je pekná, ale nereálna. "Ja osobne si myslím, že čisté svedomie je pre nás luxus, ktorý si nemôže väčšina z nás dovoliť." Ani ona nemohla, jej zoznam hriechov bol dosť dlhý na to, aby skončila v pekle na veľmi dlhú dobu a pri tom za veľa z nich ani poriadne nemôže, len proste nemala na výber, ale to nikoho nikdy nebude zaujímať. Urobila to? Urobila a teda na ničom inom už nezáleží. A ju to po istej stránke neskutočne serie, rovnako ako to má na háku. Nič s tým už neurobí, minulosť nezmení a so svojím osudom je zmierená nech ju v budúcnosti čaká čokoľvek. Môže sa akurát snažiť znepríjemniť budúcnosť tomu, kto znepríjemňoval jej jej detstvo.
Teraz znel akoby tú samovraždu ozaj spáchať chcel a snažil sa ju presvedčiť aby to nabudúce už nerobila. Nevedela ako mu odpovedať, tak len mykla plecami a chvíľku mlčala. "To rozhodne nie. Stále totiž neviem posúdiť či je lepšie držať vás pri živote alebo vás nechať umrieť." možno znela trochu kruto, ale zato bola úprimná. On si o nej mohol predsa myslieť to isté, nepoznajú sa, nevedia ani len svoje mená. A teda si jeden z nich mohol smrť zaslúžiť, dokonca možno aj obaja. Ale jej sa ešte nechalo umierať. A dnes nemala chuť na potýčku s vlkolakom, len nech si havo opäť zalezie do búdy.
Nevedela čo presne môže byť na jej povolaní obdivuhodné. Proste len robila svoju prácu, počúvala problémy ostatných, niekedy stačilo aj to, len si človeka vypočuť. A v iných prípadoch musela zapojiť rozum a nájsť riešenie problému, ale to isté predsa robia aj lekári, akurát fyzicky, nie psychicky. Dalo by sa teda tvrdiť, že jej práca je ťažšia, zahojiť ranu na tele je jednoduchšie ako ju zahojiť na duši, ale iba ako sa to vezme. Aj ona zachraňuje životy, psychicky labilné deti, samovrahov, traumatizované deti, ktorých životy by naveky mohli byť ovplyvnené nejakou zlou skúsenosťou a nikdy viac by neboli také ako predtým. Ale nikdy by si nedovoľovala verejne sa stavať nad doktorov. Každý sa musí niečím živiť, upratovačky aj lekári. "Netvrdím, že moje povolanie je ľahké. Ale mám ho rada." A ešte k tomu sa pridávala aj jej schopnosť psychometrie, kedy mohla zistiť informácie o osobe z nejakého jeho predmetu. Rada to využívala, hlavne pri tých, ktorí neradi hovoria o svojich problémoch, ale majú ich. Teraz by to možno mohla použiť tiež, ale nechcela sa ho dotýkať, určite by to bolo divné a nemala k tomu dôvod.
Takže predsa sa k tomu dostali, osobné otázky. Ale pýtal sa len na bývanie, nemusí mu povedať presnú adresu, takže sa hneď aj upokojila a rozhliadla sa akoby premýšľala kde práve je. "Nežije tu veľa ľudí, ale stále tu sú. Ja však bývam inde." Dosť ďaleko, premýšľala kedy sa asi dostane domov, ale potom tak ostala premýšľať či vôbec musí ísť domov a neostane len niekde vonku. Mohla by si odchytiť nejakého týpka a len tak nezáväzne sa s ním vyspať. Toho bastarda by to určite naštvalo do nepríčetnosti. Ale naozaj chcela byť taká? Bežne to nerobí, nespáva s nikým len tak. A vôbec, kde by niekoho takého teraz hľadala? Radšej pôjde domov. Skôr alebo neskôr, možno nakoniec len strávi noc tu na lavičke a či už rozhovorom s týmto vlkolakom alebo sama, to jej bolo jedno. "A čo vy? Odkiaľ ste?" Sama si nebola istá či sa ho pýtala na to, kde býva alebo odkiaľ do mesta prišiel. Ale to záležalo na ňom ako jej odpovie.