Shadow Hills RPG
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.

Forest

3 posters

Strana 1 z 5 1, 2, 3, 4, 5  Next

Goto down

Forest Empty Forest

Příspěvek pro Admin Sun Dec 16, 2018 4:02 pm

Forest AXa6C

Pro někoho pohádkou opředený les, pro jiné strašidelné místo, kde se scházely čarodějnice při svých sabatech. Pro zatoulaného jedince dokonalá příležitost hledat houby. Les vždy poskytoval útočiště rozháraným duším, dodával jim klid i sebedůvěru, a hlavně pochopení. Avšak není dvakrát bezpečné se zde toulat za nocí, zvláště pak ne za úplňku. Temné lesnaté prostředí se v těchto dobách stává domovem vlkodlaků a dalších nadpřirozených tvorů lačnících po krvi.
Admin
Admin
Admin

Posts : 40
Join date : 16. 12. 18

https://shadowhills.forumczech.com

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Stephen R. Marshall Jr. Sun May 26, 2019 5:14 pm

Obloha akoby bola priťažká na svoje sily a pod váhou mračien visiacich z nej ako kvetináč na terase rodinného domu kdesi na predmestí klesala čoraz nižšie a nižšie, až sa mračná dotýkali vrcholkov vysokých ihličnatých stromov. Bola to hmla alebo to aspoň tak vyzeralo. Lenže hmla takto pred letom a skoro na konci dňa, keď nie je ani nejak výrazne chladno? To sa zdalo byť veľmi podivné, človek by povedal až podozrivé, lenže ľudia ako Stephen, ktorí verili v podstate len tomu, čo zachytili svojimi vlastnými zmyslami, v tom nehľadali záhadu. Okamžite si v podvedomí vydolovali logické odôvodnenie: že to nie je úplne tak, ako sa zdá. Môžu to byť nejaké dva-tri mráčiky, čo sa pod vplyvom akéhosi zvláštneho atmosférického tlaku jednoducho nevedia odlepiť do výšok, a tak plávajú nízko a zahaľujú dva-tri stromy do svojej bieloby. A možno sa to Stephenovi iba zdalo. Kto by mohol potvrdiť opak? Nikto, o kom by on vedel alebo mohol rozprávať. Ľahko to pripisoval nadmernej opatrnosti hraničiacej s paranoidnosťou. Koniec koncov, bol policajt, riešil vraždy a tých v Shadow Hills nikdy nebolo dosť. Niektoré boli obyčajné, s mnohými si však chlapec nevedel dať ani omylom rady a zostávali neuzavreté, niekedy zase prišiel niekto s vyššou úrovňou previerky a prípad proste zhabal s tým, že to patrí pod FBI alebo CIA alebo agentúru, o ktorej Stephen nikdy nič nenašiel. Bolo to zvláštne, ale naučil sa to neriešiť. Po toľkých rokoch, toľkých prípadoch a incidentoch to už proste zovšednelo. Čo však nestrácalo na intenzite bol les. Alebo skôr prípady, ktoré ho viedli pod koruny stromov. V drvivej (a naozaj drvivej) väčšine prípadov išlo o brutálne útoky nejakého veľkého a divého zvieraťa alebo v tom lepšom prípade psychopata, ktorého sa podarilo nájsť. V horšom prípade sa vyparil ako para nad hrncom. Niet sa teda čo diviť, že Stephena zaujala taká drobná abnormalita. Pôvodným účelom jeho návštevy lesa však nebolo premýšľanie nad tým, že vykonáva prácu, ktorá je nielen nebezpečná, ale aj zvláštna a atypická v tom, že prináša viac otázok ako odpovedí - čo je principiálne druhotné poslanie toho byť policajt. Odpovedať na otázky, ako, prečo a kedy sa to alebo hento vlastne stalo. Dnes bolo pôvodným cieľom jeho lesnej návštevy udržiavanie kondície. Tento týždeň si vzal voľno, aby utužoval vzťah s Ioanou, ktorý v poslednej dobe nestál ani len za kritické slovo. Bol s ňou doma, chodil s ňou nakupovať, na večere alebo sa len tak prejsť a sledovať hviezdy. Pôsobili zamilovane a takmer hlúpo, no Stephen to cítil. Nedokázal ju k sebe pustiť bližšie ako je blízkosť dvoch nahých tiel a aj vtedy to bolo len o aktivite ženy, nie muža, teda jeho. Nedokázal to, nevedel to, hoci by rád tušil, ako nato, aby to fungovalo. A jeho manželka to cítila a spôsobovalo jej to len ďalšie vlny smútku a frustrácie. A dnes to už Stephen nedokázal vydržať. Preto sa prezliekol do čiernych kraťasov, svetlohnedého trička a tmavých tenisiek, vzal si iba mobil, hodinky a fľašu na pitie a bežal po meste. Odmeriaval si čas a vzdialenosť a potom sa ich snažil udržať, lenže v tejto dobe behať po meste nebolo jednoduché, a preto zamieril do prázdneho a tichého lesa, kde predsa len bolo výrazne menej ľudí, ktorým by mohol zavadzať - alebo ktorí by mohli zavadzať jemu. Akurát teraz vyšiel na nejaký bočný chodníček a iba kráčal, aby nabral dych a dal svalom zároveň aj trochu oddýchnuť - vtedy si všimol ten nízko plávajúci mráčik, ktorý viedol ku všetkým týmto úvahám. Keď mu hodinky začali pípať, uvedomil si, že leňošil príliš dlho, a tak sa dvakrátt zhlboka nadýchol a znovu sa dal do poklusu.
Stephen R. Marshall Jr.
Stephen R. Marshall Jr.
Human

Posts : 50
Join date : 04. 01. 19
Location : Shadow Hills

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Aaron Castilla Sun May 26, 2019 5:50 pm

To zrazil dvere svojho bytu a takmer zabudol aj zamknúť ako sa ponáhľal preč. Sotva prišiel, už aj zas odišiel. Tak rád by sa nasťahoval do sprchy, nechal tam všetku špinu a myšlienky, ktoré ho ťažia a potom by umrel vo svojej posteli. Ale to nemohol, jeho potreba odreagovania sa fotením bola silnejšia než chuť spať. A preto, hoc unavený, ale nepripúšťajúc si to, vyrazil do lesa. Cestou domov z práce videl, že hmla si obsadila les a to je presne ten čas, kedy si môže urobiť kvalitné fotky. A vzhľadom k tomu, že nebolo práve najteplejšie (i keď jemu by nevadilo ani keby snežilo), dúfal, že tam nebude veľa ľudí, ktorí by ho mohli rušiť.
Fakt, že jeho bydlisko sa nenachádza ďaleko od lesa mu vyčaril na perách úsmev a s úsmevom aj vkročil do lesa. Až tam si uvedomil, že sa mohol ešte prezuť a vziať si pohodlnejšie topánky než práve mal, ale nebolo to také zlé, preto sa neunúval s vrátením sa a len si vytiahol fotoaparát z tašky a skontroloval si koľko miesta má ešte na karte voľného. Ono ja tom ani moc nezáležalo, keďže v taške mal ešte ďalšiu kartu, ktorá bola úplne prázdna, ale to je pre teraz detail.
Ramienko, ktoré bolo na fotoaparáte si dal okolo krku aby mu náhodou nepadol a nerozbil sa (nebol práve najlacnejší) a vykročil hlbšie do lesa, hľadajúc to správne miesto na fotky. I keď je pravda, že také miesta sú všade, preto postupoval pomaly a robil rôzne zábery. Dokonca sa mu podarilo odfotiť aj pár vrabcov a jednu veveričku, ktorá zas rýchlo vyliezla po strome kamsi do preč. Nemal potrebu ju nasledovať. Miestami kráčal aj mimo chodníka, ale nakoniec sa k nemu vždy vrátil, terén mimo chodníka nebol práve najpevnejší a nemal chuť si tu rozbiť hubu.
Mal šťastie, že zatiaľ nestretol nikoho, mohol preto nepretržite fotiť čo len chcel a bez strachu, že by mu niekto vbehol do záberu. Aj vďaka tomu sa na svet pozeral viac cez objektív než očami. A nech už to bolo čímkoľvek, práve keď sa otočil a stlačil spúšť, spoza zákruty ktosi vybehol a on tak sklonil fotoaparát a miesto toho aby dvíhal zrak k osobe, ktorú odfotil, pozrel sa na fotku, ktorú mal v pláne aj hneď vymazať. Zrak mu padol na odfoteného muža a zarazil sa. Miesto toho aby stlačil tlačidlo na vymazanie fotky, dvíhal zrak teraz k živej osobe a nemohol poprieť, že ho to prekvapilo. Celý týždeň ho nevidel a síce mu nijako špeciálne nechýbal, rozhodne nečakal, že by sa tu s ním mohol stretnúť.
"Ahoj." Pozdravil ho keď sa priblížil. Či už sa pri ňom zastaví alebo len prebehne okolo, pozdraviť sa je predsa slušnosť. A ešte k tomu keď sú aj kolegovia.
Aaron Castilla
Aaron Castilla
Phoenix

Posts : 47
Join date : 26. 05. 19

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Stephen R. Marshall Jr. Sun May 26, 2019 6:16 pm

Stephenovi prišla táto cestička akási povedomá, no bol si viac než dosť istý, že po nej ešte nešiel, pretože z tejto strany do lesa nikdy nechodil - chodieval približne viac severnejšie -, ale naprie tomu mal silný deja-vu pocit ani čoby tu nejaké jeho minulé ja kráčalo či nebodaj vychodilo ten chodníček. Taká predstava však bola, samozrejme, úplne absurdná. Veril, že existuje Boh, hoci ho ani omylom nespájal s kresťanstvom, holt jedna z mála vecí, ktoré si z hodín dejepisu ešte pamätal, boli veci, ktoré ľudstvo v mene náboženstva a jeho pravosti vykonalo. Hrdými by na ne nemal byť nikto, no o to paradoxnejšie je, že sa znovu dejú, lenže v tak destabilizovanej oblasti, že sa to bežného človeka skoro ani netýkalo. Keď však o bojoch v Sýrii počúval Stephen doma, keď pozeral správy, vždy mu stúpol tlak, pretože mu to pripomínalo, kde by mal byť, ale nie je, pretože ho neprijali ako vojaka. Skončil ako policajt, ako strážnik a horko-ťažko sa vypracoval na detektíva. Prečo? Aby nevedel vyriešiť jediný prípad. Apatický policajný zbor spolu s kapitánom sa však zdali byť na niečo také už zvyknutí a Stephena to, žiaľ, upokojovalo na duši. Aby sme sa však vrátili k jadru veci... On teda verí v nejakú nadľudskú, mocnú entitu, ktorá riadi osudy smrteľníkov, ale neveril na reinkarnáciu a podobné bludy, a preto mu predstava jeho minulého ja kráčajúceho miestami, kadiaľ práve bežal, prišla hlúpa a detinská. Toľko sa nad tým zamýšľal, že si vôbec nevšimol človeka stojaceho na kraji jeho chodníčka. Pravdepodobne by si ho nevšimol ani keď prebehol okolo, no uši začuli akýsi zvláštny nový zvuk iný od jeho snáh o pravidelné dýchanie, a tak sa obzrel a len čo si uvedomil, že hľadí na známu tvár, zastavil sa. S jeho pomalým myslím a dlhým krokom skoro dvojmetrového chlapa mu to však trvalo asi šesť metrov. Otočil sa teda na päte a pomalým krokom sa začal vracať. „Dobrý..." Začal Stephen, ale okamžite sa zasekol. Zavrel oči a dvakrát si luskol, aby si lepšie utriedil myšlienky trošku roztrasené takýmto vyrušením, ktoré mu však bolo po chuti...teoreticky. Aarona Castillu, samozrejme, poznal z práce. Boli kolegovia a on bol skvelý fotograf usudzujúc podľa veľmi jasným a prehľadných fotiek z miest činu, ktoré boli jeho dielom. Keby fotil čokoľvek iné, dosť možno by mal svoje miestečko na nejakej výstave. Inak sa ale s ním nejak osobne nepoznal, sem-tam sa porozprávali na stanici, ale zväčša to boli len reči ohľadom prípadu, kedy sa jeden alebo druhý zaujímal o postup toho druhého a naopak. Do osobnej alebo aspoň kamarátskej roviny nikdy neprenikli (snáď okrem pocitu spolupatričnosti, že sa stretávajú pri každom prípade, a tak nejako už prešli od oficiality aspoň to toho tykania si). Keď sa nad tým človek zamyslí, je dosť divné, že som ho asi ešte nepozval, aby si šiel so mnou a Jamesom sadnúť na pivo, prebehlo Stephenovi hlavou, ale povedal si, že mu to dnes nenavrhne. Radšej by si počkal, ako sa zvrtne ich prvý súkromnejší rozhovor, ku ktorému sa určite schyľuje. Keď si teda utriedil myšlienky, bol pripravený začal znovu. „...my...si už tykáme, zabudol som sa, moja vina..." Zamrmlal rýchlo na ospravedlnenie, ale rozhodol sa zmeniť tému, skĺznuc pohľadom na jeho foťák, čo stále držal v rukách. „Toto mi nepríde ako miesto činu, či?" Rýchlo sa poobzeral v hrôze, že snáď nevedomky vbehol na miesto, kde nemá čo robiť, ale potom si uvedomil, že to by zavolali jeho a že by tu bolo aj viac ľudí než len on.
Stephen R. Marshall Jr.
Stephen R. Marshall Jr.
Human

Posts : 50
Join date : 04. 01. 19
Location : Shadow Hills

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Aaron Castilla Sun May 26, 2019 8:57 pm

Je pravda, že prvotný pocit radosti zo samoty a pokoja ho opustil s príchodom jeho kolegu, to však ale neznamená, že by ho to nahnevalo. Každý sa tu mohol slobodne pohybovať, ak by tu nestretol Stephena, možno by stretol niekoho úplne iného. Ale na tom nezáleží, Stephen je predsa len lepší, než ktokoľvek iný z tohto mesta. Ak už pre nič, tak práve kvôli tomu, že je jedným z mála ľudí, ktorých pozná. Moc kamarátov tu v meste ešte nemá, po pravde nikoho. S jeho štýlom života sa nestíha moc socializovať, snaží sa preto udržiavať aspoň ako tak dobré vzťahy so svojimi kolegami, aby možno niekde v úzadí mohol mať pocit, že predsa len nejakých kamarátov má. A Stephen bol jedným z jeho kolegov, to znamená, že aj s ním sa snaží mať čo najlepší vzťah i keď zatiaľ sa medzi nimi nestalo nič, čo by mohlo nasvedčovať tomu, že by mohli byť viac ako len kolegovia. A teda kamaráti.
Najprv okolo neho bez povšimnutia prebehol, ani by to nebol riešil, vyzeral zamyslene, ale nakoniec sa predsa zastavil. Otočil sa teda jeho smerom keď vykročil späť k nemu a nahodil jemný úsmev. Možno vyzeral trochu pobavene, pretože sa zdalo, že ho najprv nespoznal alebo možno len zabudol, že obdobie vzájomného vykania si majú už za sebou. Každopádne to bolo milé ako sa neskôr opravil. Nič mu k tomu nepovedal, len jemne prikývol.
Bolo zjavné, že ho vytrhol z myšlienok, pretože ako sa zdalo, vyzeral tak nejak nerozhodne. Akoby zabudol, čo chcel vlastne urobiť alebo také niečo. Ale to nevadí, on to chápe viac ako dobre, tiež sa mu to občas stáva. A to pri tom Stephen väčšinu času vyzerá ako niekto, koho len ťažko rozhodiť či možno vyviesť z miery.
Všimol si pohľad na svoj foťák a tak mu niekde vzadu v mysli prebehla myšlienka, že možno sa bude chcieť uistiť, že tú fotku vymazal. Na druhú stranu, keď si ho sotva všimol ako bežal okolo, zrejme si ani nevšimol, že má jeho fotku. Aj keď iba náhodou, nie úmyselne. Rozhodne ju ale vymaže, nevie čo by s ňou bol robil... Stephenovi však išlo o niečo iné ako tak mal možnosť zistiť.
"Oh, nie, to nie." Pokrútil hneď hlavou. Chápal, že to mohlo vyzerať všelijako, predsa len, málokto z jeho práce vedel, že fotí aj mimo policajného zboru, okrem jeho nadriadeného, samozrejme. "Ja som... Hmm. Fotograf. Ale nepracujem len pre políciu, robím aj zákazky od ľudí, napríklad na svadbách alebo tak. Ale fotím aj sám pre seba, je to moje hobby." Dokonca by sa dalo povedať, že je to pre neho už priam závislosť, ale to mu už radšej nepovedal, už tak si o sebe myslel, že je divný.
Našťastie si takto ale spomenul, že ešte stále nevymazal istú fotku, preto sklonil pohľad ku fotoaparátu, aby to urobil. Keď sa na čiernej obrazovke objavila Stephenovi fotka, bol pripravený ju vymazať, keď si uvedomil jednu vec. Dvihol pohľad späť k originálu a prestúpil z nohy na nohu.
"Ehm... Prepáč, aby som bol úprimný, keď si vybehol spoza tej zákruty, omylom som ťa odfotil, vbehol si mi do záberu, čo ti nevyčítam, ja som mal byť opatrnejší. Každopádne, tú fotku vymažem, nemusíš sa báť, že by som ju chcel niekde zverejniť. Ide mi len o to... Nevyzerá vôbec zle a tak mi napadlo či by si nemal záujem o fotenie. Mohli by sme ti urobiť pár fotiek a buď by ti len skončili niekde na stene, prípadne by sa možno dali dobre predať. Ale to je len návrh." Zrazu sa cítil akoby ho všetka sebaistota opustila, ale aj napriek tomu znel isto. Akoby dával každému slovu samostatnú váhu, každé slovo treba zdôrazniť, ale nie príliš, aby monológ dával zmysel. Vo vnútri bol v rozpakoch, mal chuť si obžúvať nechty a snáď sa aj rozplakať z toho, že ho vysmeje, ale všetko to dokázal skryť a miesto toho sa na svojho kolegu len zvedavo pozeral, akoby už vopred dúfal v kladnú odpoveď.
Aaron Castilla
Aaron Castilla
Phoenix

Posts : 47
Join date : 26. 05. 19

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Stephen R. Marshall Jr. Sun May 26, 2019 9:33 pm

No to bola úľava, že tu nikde žiadne miesto činu nie je! Predstava, že práve on, snáď najpoctivejší policajt v celom okrese, by niekde vbehol ako barbar a potenciálne ohrozil čistotu dôkazov, ktoré by mohli usvedčiť páchateľa, to by asi nezniesol. Samozrejme, vedel, že vina by padla na hlavy tých, ktorí nedostatočne zabezpečili oblasť, ale napriek tomu by to Stephen niesol ťažko, že nepriamo a nevedomky pomohol tým, ktorých nenávidí najviac: kriminálnikom. Jedna z jeho najhorších nočných môr. Preto taká úľava... Vrátil as však na zem z krajiny úvah dosť skoro nato, aby si vypočul Aaronove vysvetlenie hneď pekne od začiatku a Stephena to ani moc neprekvapilo, hoci to nečakal. Predstavoval si ho vždy ako niekoho, kto fotí mŕtvoly (alebo ich časti či jednoducho to, čo zostalo) v rôznych uhloch a potom to posúva ďalej a toď z tohto odboru všetko. Dalo sa ale počítať s tým, že ak robí toto, asi ten foťák drží v ruke rád. „Tak tomu sa niet čo čudovať. Fotíš skvelo. Nevyznám sa v tomto odbore, ale z laického hľadiska vždy veci zachytíš pod uhlom a svetlom, ktoré to človeku veľmi priblížim. Nevieš si predstaviť, ako to pomáha pri neskoršej rekonštrukcii miesta činu a všetkých týchto veciach," to bol Stephenov spôsob, ako sa mu poďakovať za dobre odvádzanú prácu spolu s pochvalou za tú prácu, ktorá naozaj stála za to. Stále si však nevedel predstaviť jeho v obleku, ako behá medzi hosťami na svadbe a fotí ženícha s nevestou, jej rodičov,... Nemysliteľné! Aaron patril k mŕtvolám a krvi, hoci to znelo nadmieru morbídne.
„To je v poriadku, je to len fotka." Mávol nad tým rukou a predstavil si fotky seba samého, ktoré si nosieval v telefóne. Kopa s nich nebola verejne prístupných a mohol ich ukázať maximálne Ioane, no tá sa radšej pozerala na živý exemplár. Jeho návrh mu však vzal vietor z plachiet a chvíľku naňho iba civel. On ho chce fotiť? To je snáď taký fotografický materiál? Vedel, že vyzerá viac ako k svetu (veď sa o to poctivo snažil), ale netušil, že by to šlo až tak. „No neviem..." Začal Stephen neisto. „Nech už vyzerám na fotkách akokoľvek, teraz skôr pôsobím dojmom strašidla. To by si asi fotiť nechcel..." a na dôkaz svojich slov si zotrel pot z čela, ktorý sa mu už začal objavovať, pretože ako sa zastavil, telo sa mu výrazne začalo ohrievať. A výsledok? Potenie sa. Skutočne nič hodné fotografovania. Ale keby bola iná situácia, napríklad, že by bol v práci alebo aj oblečený do gala, stále by bol dosť neistý, lebo by netušil, čo by mal robiť, ale možno by aspoň povyzvedal, ako to vyzerá a čo sa robí pri takom fotení. A potom by možno súhlasil.
Stephen R. Marshall Jr.
Stephen R. Marshall Jr.
Human

Posts : 50
Join date : 04. 01. 19
Location : Shadow Hills

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Aaron Castilla Mon May 27, 2019 8:51 am

Prijal jeho chválu na svoju prácu s úsmevom, potláčajúc snáď aj červenanie líc. Bolo príjemné počuť, že to, čo robí je užitočné aj napriek tomu, že to je len fotenie. "Ďakujem. Som rád, že som užitočný." Aj keď prispieval iba málom a o to viac sa snažil, aby to bolo čo najlepšie. Prácu potreboval, síce nemal veľkú núdzu o peniaze, mal ich toľko, aby dokázal bez problémov vyžiť, ale bez práce by sa nudil až príliš a predsa len, sú to peniaze. A tu v meste si zatiaľ nezískal dostatočne dobré meno na to, aby ho ľudia volali na svoju svadbu či rodinnú oslavu alebo nejakú inú príležitosť, kde by mohol byť ich fotografom. Ale to pôjde, síce to ešte chvíľu potrvá, ale neponáhľa to. Je zvyknutý na to, že získať si dobré meno chce snahu a čas. A on má oboje.
Bolo milé, že ho to nijako nenahnevalo, stretol už aj takých ľudí, ktorí keď si všimli, že si ich odfotil - aj keď iba omylom, nikdy nikoho nefotil úmyselne bez toho, aby sa dotyčnej osoby neopýtal -, v momente boli pri ňom s nadávkami a hromžením a musel im ukázať, že fotku skutočne zmazal a nijakú inú tam už nemá. Stephen našťastie nebol ten prípad, ale aj napriek tomu tú fotku radšej asi vymaže. Alebo nie?
Chápal jeho váhanie, na jeho mieste by to možno aj odmietol, ale to bol on, nie Stephen. Jeho odpoveď však nebola úplne jednoznačná, a preto pozdvihol obočie a so záujmom si ho prezrel. Ako objekt na fotenie, samozrejme, nie ako niečo iné. Síce si bol svojej orientácie vedomý, ale nedával ju moc najavo, vedel, že nie každý to berie práve s pochopením. Ale Strašidlo? Naozaj? Videl sa ten chlap vôbec? Dal si fotoaparát dolu z krku a otočil ho ku svojmu kolegovi, aby sa na fotku mohol pozrieť sám. Jeho veľavravný pohľad jasne naznačoval, že on ako fotograf si o tej fotke myslí veľa a teda nech sa ani neopováži to spochybniť. "Ja však mám na mysli fotenie ako sa patrí. Skôr v interiéri, ale myslím, že aj exteriér by bol fajn. Mohli by sme to skúsiť v obleku alebo v hocičom inom, kľudne aj v plavkách." Alebo aj bez nich... Prebehla mu hlavou lákavá myšlienka, ale rýchlo ju zahnal a radšej pokračoval ďalej. "Obmedzenie predstavuje len naša fantázia." Sprisahanecky na neho žmurkol a usmial sa. Tak nejako dúfal, že by ho mohol presvedčiť, veľmi by sa tešil na spoluprácu s ním, samozrejme, ak to odmietne, pochopí to. Nie všetci sa pred objektívom cítia pohodlne. "A som si viac ako istý, že rôzne módne časopisy by sa o teba pobili. Ak by si teda súhlasil s posunutím fotiek niekam ďalej, za čo by si ako inak dostal aj zaplatené. Ale je to na tebe." Nútiť ho nebude, ale nechcel sa tak ľahko vzdať.[/b]
Aaron Castilla
Aaron Castilla
Phoenix

Posts : 47
Join date : 26. 05. 19

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Stephen R. Marshall Jr. Mon May 27, 2019 10:00 am

„Keby si užitočný nebol, nedostal by si prácu u nás," pokrčil Stephen jednoducho plecami nad holou a žiadnym cukrom neobalenou pravdou, ktorú proste podal tak, ako skutočne aj bola. Keby Aaron skutočne fotil zle, veľmi rýchlo by sa zo spolupracovníka policajného zboru stal fotograf na voľnej nohe, ale keďže jeho fotky boli prvotriedne (aspoň jemu sa to tak zdalo), džob aj ktovie aký plat si poctivo udržiaval. Ako už ale Aaron spomínal, fotil aj na svadbách a podobných...veciach a Stephenovi prebehla hlavou taká hlúpa myšlienka. Predstavil si, ako sedí s Ioanou v reštaurácií spolu s nejakými ich známymi, čo as majú brať, ale nevedia nikde zohnať fotografa. Navrhol by im práve jeho, ale keď by sa ho opýtali na nejaké vzorky fotiek, tak by sa dosť zasekol, koniec koncov, mohol by im iba posunúť fotky mŕtvol. „A vidíte túto červenú šmuhu? Krv, výborne zachytená, nemyslíte? Úplne vidíte, ako obeť spadla na zem a začala sa rinúť von z lebky prúdom sťaby rieka..." Bola to asi najabsurdnejšia predstava, ktorú jeho mozog dokázal za celý tento týždeň spracovať. Ale aspoň ho pobavila.
Pri pohľade na fotku musel uznať, že nevyzerá zle, hoci Aaronovi možno prišla lepšia ako jemu - veď sa v tom vyznal oveľa lepšie ako on. Pri jeho ďalších slovách mu však nekontrolovateľne trhlo kútikmi a mal čo robiť, aby sa mu podarilo udržať smiech na uzde a nevypustiť ho do éteru. „Hej, to vôbec neznelo divne. Ani prinajmenšom!" Zachechtal sa Stephen. Obmedzenie predstavuje len naša fantázia. Pekná myšlienka, keby nebola tak strašne dvojzmyselná a ako druhú vec sa musel uistiť v tom, aby nezačala pracovať jeho fantázia. Aaron v konečnom dôsledku nevyzeral zlej, možno dokonca stál za jednu či dve hriešne myšlienky, ale teraz nebolo dobré sa takými vecami zapodievať. Nie, keď ho doma čakala nervózna manželka, s ktorou sa snažil utužiť veľmi naštrbený vzťah, alebo keď sa tu s Aaronom bavil o fotení jeho vlastnej maličkosti. Začal seriózne uvažovať nad možnosťou nechať sa odfotiť, veď jedna-dve fotky človeka určite nezabijú... Na druhú stranu, nebolo by to čudné, pózovať nejakému chlapovi (s prepáčením, ale stále sa bohvie ako nepoznali) pred foťákom? Znelo to lákavo, to teda hej, ale stačil pohľad na seba a mal pocit, že by sa najradšej odkotúľal dole kopcom, aby unikol tejto konverzácií. Bol zadychčaný, spotený a na chlapovi v svetlohnedom tričku a čiernych kraťasoch nie je nič zaujímavé. „O peniaze mi až tak nejde, ale dobre, môžeme to skúsiť. Jedna-dve fotky ma fakt nezaijú." Bol to dosť skok do neznáma, ale to bolo aj manželstvo a kopa ďalších vecí. Stáť pred objektívom hádam ešte dokáže. Zvládol aj horšie a ťažšie veci.
Stephen R. Marshall Jr.
Stephen R. Marshall Jr.
Human

Posts : 50
Join date : 04. 01. 19
Location : Shadow Hills

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Aaron Castilla Mon May 27, 2019 10:36 am

Ako inak, stručné a výstižné ako sa dalo aj čakať. Stephen zrejme nerád chodil okolo horúcej kaše, čo on vlastne tiež nie, ale je pravda, že občas to robil. Ale iba občas, keď ťažšia zvládal nervozitu, ktorá ho sprevádza každým dňom a po väčšinu času ju poctivo ignoruje. Dúfal, že takto v lese jej ujde, ale našla si ho aj tu. Prišla spolu so Stephenom, z ktorého sa mu síce nepodlamovali kolená, ale stále si nebol istý tým, ako by si z neho mohol urobiť kamaráta.
Pri jeho slovách to už nedokázal vydržať a očervenel. Sklonil pohľad k zemi, dúfajúc, že by si to Stephen snáď nemusel všimnúť a snažil sa všemožne potlačiť tento prejav rozpakov a zahanbenia. Skutočne, mohol to povedať aj inak, prípadne to rozviesť a nájdi obkecať, ale to už je teraz nepodstatné a musí len čeliť následkom svojho rozhodnutia. "Uhm, ospravedlňujem sa ak to znelo nevhodne, nebol to môj úmysel." Ospravedlnil sa a konečne dvihol k svojmu kolegovi pohľad, plne si vedomý toho, že síce ho červeň líc úplne neopustila, nebola už taká výrazná. "Chcel som tým len povedať, že fotiť sa dá v čomkoľvek, čo je po ruke." Snáď to aspoň trochu zachránil. Ale Stephen sa na tom smial, takže to možno predsa len nebolo také hrozné ako si myslel. Jeho rozpaky sa však rozplynuli v momente, ako mu odsúhlasil fotenie. Široko sa usmial, ale snažil sa to moc neprehnať a jemne kývol hlavou. "To už budeme môcť doriešiť potom, ale vedz, že bez tvojho povolenia tie fotky nikde nezverejním." Ubezpečoval ho znovu, aby mal istotu, že aspoň po tomto smere mu bude dôverovať. "Teraz už sa musíme dohodnúť len na termíne. Ja môžem prakticky kedykoľvek, takže sám si povedz kedy." Bol si viac ako istý, že vo svojom diáry mal dostatok voľného miesta. A áno, mal diár, potreboval si zapisovať kedy čo má, pretože sám by si to nebol zapamätal i keď je fakt, že teraz si toho nemusel pamätať veľa. Ľudia ho zatiaľ nevolajú nejako moc, pár akcií tak síce už mal, ale bol si viac ako istý tým, že Stephena tam dokáže napasovať.
Aaron Castilla
Aaron Castilla
Phoenix

Posts : 47
Join date : 26. 05. 19

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Stephen R. Marshall Jr. Mon May 27, 2019 10:56 am

Cítil istý pocit radosti alebo možno satisfakcie za to, že nevinnou poznámkou to nebol on, kto sa dostal do rozpakov, ale práve jej zdroj, jej pôvodca, ktorý vypustil niečo také do okolia a plnými dúškami ochutnal vlastnú medicínu, hoci aj nechcene. Samozrejme, Stephen mu to nemal za zlé a sám bol na seba hrdý, že zatlačil akékoľvek podvedomé predstavy o tom, čo by jeho chabá fantázia dokázala vo svojej obmedzenosti vymyslieť. V poslednom čase však bola výrazné utlmená, pretože mal hlavu plnú starostí a vlastnej manželky a jedno i druhé nepripúšťalo existenciu iných druhov myšlienok a úvah. Preto si aj cenil dnešné behanie, ktoré, ako sa zdalo, nedopadlo úplne podľa plánom, no nebolo na čo sa sťažovať - zrejme aspoň dobehne to, čo malo započať už dávno. „V poriadku, je mi úplne jasné, že si to nemyslel...no...tým druhým spôsobom." Vykúzlil trošku kyslý pohľad akoby sa mu už len predstava ich dvoch a vypustenie ich fantázií von z tela protivilo. Trochu homofóbie ako kamufláže, to je jeho odbor. Za tie roky sa v tom neskutočne zlepšil, hoci to nebolo o nič ľahšie ako prvýkrát, no pokiaľ to podvedome sám odmieta a odmieta sa identifikovať ako trochu inak orientovaný jedinec, tak sa ani niet čo čudovať. „Očakávam profesionálne služby, tak uvidíme." Stephen by bol asi veľmi nemilo prekvapený, keby išiel po ulici okolo nejakého stánku s časopismi a zrazu by si všimol, že z obálky jedného z nich naňho hľadia jeho vlastné modré oči. To by bolo divné a pravdepodobne by za to Aarona zabil na mieste. Nie pre peniaze, tie mu boli ukradnuté, ale o princíp, že si bez jeho vedomia a dovolenia dovolil zneužiť jeho tvár, jeho identitu. To by nepredýchal.
Hlboko sa zamyslel nad tým, kedy by v jeho repertoári bolo možné nájsť si hodinu (alebo pár hodín?) na takúto drobnosť. Vedel presne: hocikedy okrem skorého rána, večera alebo noci. Veď teraz mal týždeň dovolenku a väčšinu času sa snažil tráviť so svojou polovičkou, takže mohol ísť hocikedy okrem tých troch vybraných častí dňa, kedy by vyparenie sa z domu pôsobilo veľmi, ale naozaj veľmi podozrivo. Pozrel sa na hodinky. Schyľovalo sa k večeru, ale Ioana nepripraví jedlo skôr ako pred siedmou, čo znamenalo, že má nejaké dve-tri hodiny. Netušil, ako celé fotenie prebieha, ale videl to tak, že ešte dnes by sa dalo niečo stihnúť, pokiaľ bude hlavne on rýchly. „No...ak by si nenamietal, zabehol by som domov osprchovať sa a hneď potom by som mohol..." To síce bude musieť Ioane povedať, kde ide a keďže odpoveď 'fotiť sa' znie príliš sprosto, určite by si vymyslel maličkú lož, takú, akú neprekukne a ani nebude príliš bolieť jeho vlastné svedomie.
Stephen R. Marshall Jr.
Stephen R. Marshall Jr.
Human

Posts : 50
Join date : 04. 01. 19
Location : Shadow Hills

Návrat nahoru Goto down

Forest Empty Re: Forest

Příspěvek pro Sponsored content


Sponsored content


Návrat nahoru Goto down

Strana 1 z 5 1, 2, 3, 4, 5  Next

Návrat nahoru


 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru